Tento mesiac si pripomíname 20. výročie debutu filmu „Dragon Ball Z“ v americkej televízii a tento rok si pripomíname 20. výročie jeho poslednej epizódy vysielanej v Japonsku, krátko potom, čo tvorca Akira Toriyama mangu ukončil. Zatiaľ čo „Dragon Ball Z“ naďalej žije v streamovacích epizódach, reštartoch a mange, história anglických prekladov franšízy odráža zmeny v americkom vkuse, keď sa anime a manga presunuli z posadnutosti k širšiemu publiku - a americkí producenti sa prestali snažiť zmeniť anime na niečo iné.
Začnime rýchlym objasnením rozdielov medzi „Dragon Ball“ a „Dragon Ball Z.“ Celá manga bola v Japonsku známa jednoducho ako „Dragon Ball“, ale producenti anime po adaptácii 16. zväzku zmenili názov, pretože sa zmenil tón: Prešla od grotesknej akčnej komédie s nevyzretým vzhľadom. tínedžer Goku k trochu vážnejšiemu príbehu v hlavnej úlohe s dospelým Goku a jeho synom Gohanom. Toriyama pridal písmeno „Z“, pretože už bol zo série unavený a dúfal, že ju čoskoro ukončí. Takto však manga priemysel nefunguje.
Vo svojej dobe patril film „Dragon Ball“ k najpopulárnejším sériám v Japonsku a pomohol poháňať cirkuláciu časopisu „Shonen Jump“ do zdravého rozsahu 6 miliónov, takže Toriyama ďalej bojoval, popudzovaný svojimi redaktormi a čitateľmi, až do roku 1995. V tom okamihu konečne ukončil sériu. Anime založené na mange sa skončilo nasledujúci rok.
Keď manga prišla do Spojených štátov, ľudia viac poznali anime „Dragon Ball Z“, takže poskytovateľ licencie Viz Media s ním zaobchádzal takmer ako s dvoma rôznymi sériami: Spoločnosť vydala prvých 16 zväzkov (plus niekoľko kapitol zväzku 17) ako „Dragon Ball“ a zvyšok ako „Dragon Ball Z.“ V neskorších vydaniach sa Viz vrátil k „Dragon Ball“ pre celú sériu 42 zväzkov.
Zatiaľ čo sa Toriyama namáhala, v 80. a 90. rokoch sa anime v Severnej Amerike stávali čoraz populárnejšími. Jeden z prvých anime „Speed Racer“ prišiel do americkej televízie v roku 1967, nebol však propagovaný ako japonská karikatúra. Práve naopak, šou bola dabovaná, príbeh prepísaný a postavy premenované, takže po japonskom pôvode nezostala ani stopa.
Syndikátori sa v nasledujúcich rokoch začali čoraz viac obracať na japonskú animáciu, ale chvíľu trvalo, kým si zdrojový materiál získal akýkoľvek rešpekt. 'Robotech', ktorý bol uvedený na trh v roku 1985 v americkej televízii, bol stlačený spolu z troch rôznych sérií a vôbec nebol preložený. Producentka Harmony Gold prepísala scenár tak, aby zodpovedal pohybom úst postáv.
Spoločnosť Harmony Gold bola tiež prvým poskytovateľom licencie, ktorý priniesol „Dragon Ball“ anglicky hovoriacemu publiku, aj keď takmer všetky jeho stopy sú teraz preč. Podľa článku z roku 2000 v časopise Viz „Animerica“ spoločnosť Harmony Gold niekedy v 80. rokoch dabovala najmenej päť epizód filmu „Dragon Ball“. Dabing, ktorý sa vysielal na niektorých testovacích trhoch, zmenil mená postáv: Goku sa stal „Zero“, „Bulma“ bola „Lena“ a Karin sa zmenila na „Whiskers the Wonder Cat“. Odozva bola „nevýrazná“ a Harmony Gold ju zahodila a posunula sa ďalej. Nechali po sebe len fámy o „stratenom dabingu“ a jednom filme „Dragon Ball“, ktorý vznikol spojením ďalších dvoch filmov. (Niekoľko úryvkov zvuku z filmu je počuť ďalej.) táto stránka fanúšikov Dragon Ball Z .)
Čas plynul a americký anime a manga fandom pomaly rástol. „Napriek všetkému úspechu Japonska ako vývozcu automobilov a kamkordérov sa jeho hudba, filmy, televízne programy a knihy, až na niekoľko výnimiek, v zahraničí dobre nepredávajú,“ Spisovateľ New York Times Andrew Pollock intonoval v roku 1995 - hoci poznamenal, že s úspechom seriálu Mighty Morphin Power Rangers v televízii a nedávnym blikaním záujmu o prácu talentovaného, ale vtedy málo známeho filmára Hayao Miyazakiho, začína japonská animácia obiehať svet a stáva sa prvý veľký vývoz popkultúry. “ V skutočnosti práve tento týždeň začala nová televízna šou - niečo, čo sa volalo „Sailor Moon“.
Americká anime scéna sa však práve začala objavovať v roku 1996. „Stále to bolo veľmi špecializované miesto,“ uviedol redaktor a vedec manga Jason Thompson, ktorý upravil časť mangy „Dragon Ball“. „V televízii alebo vo videopožičovniach nebolo takmer nič.“ Stredoškolské a vysokoškolské anime kluby sa zhromaždili, aby sledovali videá, niektoré úplne nepreložené, niektoré s amatérskymi titulkami (podtitulky). Fanúšikovia na lepšom podpätku by mohli sledovať surové alebo titulkové anime na prémiových káblových kanáloch, ako je Nippon Golden Network, ktoré začiatkom 90. rokov vysielali filmy „Dragonball“ a „Dragon Ball Z“.
Goku sa prvýkrát dostal do hlavného prúdu v roku 1995, keď americký poskytovateľ licencií Funimation ponúkol dabovanú a upravenú verziu pre prvé publikovanie. Zrušili ho po 13 epizódach, pre nízke hodnotenie.
Funimation však tiež získal licenciu na „Dragon Ball Z“ a prvá epizóda bola odvysielaná v americkej televízii 13. septembra 1996, opäť v prvotnom publikovaní. Rovnako ako film „Dragon Ball“ bol výrazne upravený: Funimation vyrezal film „Dragon Ball Z“ zo 67 pôvodných epizód na 53 pre americkú spotrebu. Táto šou však dopadla lepšie a prebiehala dve sezóny, kým bola z rôznych dôvodov zrušená, vrátane nezáujmu syndikátorov.
„Nie som prekvapený, že„ Dragon Ball “nešiel dobre,“ povedal Thompson. „Je to ťažké predať, pretože sa v ňom spája veľmi„ detský “vzhľad a citlivosť so skeevy dospelým humorom Kame-Sen'nin , atď., ktoré museli byť vo vydaniach USA cenzurované, takže v príbehu zostali nejaké divné medzery. Na druhej strane, „Dragon Ball Z“ je v podstate adolescentný superhrdinský príbeh s bojovým umením a sci-fi, čo boli všetko veci, ktoré sú už v USA populárne, lenže predtým neboli takýmto spôsobom kombinované. Film „Dragon Ball Z“, ako napríklad „Sailor Moon“ (a „Robotech“), mal formát stále prebiehajúcich príbehov, ktorý bol v tom čase v detskej televízii / televízii YA v USA dosť neobvyklý. O to viac vás investuje do príbehu, keď stále prebieha sprisahanie s útesmi a hromadením, na rozdiel od väčšiny západných televíznych programov z tej doby, keď bolo treba písať každú 30-minútovú epizódu, aby ste obstáli. ““
Viz začal vydávať manga „Dragon Ball“ a „Dragon Ball Z“ v roku 1998, najskôr ako jednotlivé kapitoly, a potom v roku 2000 ako zhromaždené vydania. V tom istom roku začala spoločnosť Cartoon Network v rámci bloku Toonami, v ktorom bola séria lepšie prijatá, premietať opakovania anime „Dragon Ball Z“. Spoločnosť Funimation obnovila výrobu nových epizód, tentoraz s novým hlasovým obsadením a menšou cenzúrou. Nová verzia sa vysielala v rokoch 1999 až 2003 na Toonami. Opakovania pokračujú do roku 2008. V súčasnosti môžu „Dragon Ball“ a „Dragon Ball Z“ fungovať byť považovaný za streamovaný anime na web Funimation a na Hulu.
Thompson cíti, že film „Dragon Ball Z“ prelomil novú cestu tým, že priniesol mladším divákom anime a mangu. „Na začiatku 90. rokov mali anime a manga tento druh„ dospelého muža “,“ povedal nám. „Najznámejšie tituly boli tvrdé vedecké fantastiky ako„ Duch v škrupine “a„ Akira “, alebo ešte horšie, veci v štýle„ Urotsukidoji “v štýle X. Potom prišli filmy „Sailor Moon“ a „Dragon Ball Z“, ktoré mladému mainstreamovému publiku predstavili tropy anime a mangy - návrhy postáv, rýchlostné rady, príbehy o útesoch. veľa väčší ako starý výklenok anime. Keď sa o pár rokov objavila animovaná séria „Pokémonov“, nebolo už cesty späť. “
A je toho ešte viac. „Konkrétne v prípade filmu„ Dragon Ball Z “posunul hranice násilia, ktoré by ste mohli preukázať v seriáli„ pre deti “, a predstavil túto veľmi vizuálnu, veľmi originálnu fantasy superhrdinskú silu,“ uviedol Thompson. „Po prvé, je tu dôraz na dôraznú mangu na fyzický tréning a sebazdokonaľovanie - Goku musí práca pre to! - ktoré ste takmer nikdy nedostali v západných komiksoch superhrdinov, kde, ak vôbec niečo, hrdina zvyčajne vyhráva skôr pre chytrosť ako pre samotnú statočnosť a úsilie. Po druhé, je tu celá vec „z porazených nepriateľov sa stávajú dobrí chlapci“, ktorá bola tiež nová. Po tretie, designy postáv sú svalnaté, ale sú veľmi vtipné a priateľské a vyzerajú mlado. Skutočne vychádzajú z macho-manského vzhľadu „vytesaného realizmu“, napríklad „Supermana“ alebo „Päste severnej hviezdy“. Po štvrté, žiadny západný superhrdinský komiks, o ktorom si myslím, nikdy neukazoval postavy, ktoré len ukazovali na veci alebo mávali rukami nad vecami a nechali ich vybuchnúť. Pre deti je to veľmi príťažlivý fantasy spôsob, ako prejaviť svoju agresivitu, a napriek všetkej smrti v šou sa to rodičom pravdepodobne páčilo viac, ako keby ich nechali behať po streľbe z predstieraných zbraní atď. “
„V podstate,“ pokračoval, „Dragon Ball Z“ priniesol do USA vnímavosť shonen manga, tak ako „Sailor Moon“ predstavil shojo mangu. Aj keď zjavne nepredbiehali v popularite superhrdinov, obaja hrali veľkú rolu pri vytváraní generácie mladších fanúšikov komiksu / mangy a rozptyľovaní komiksov určených pre vážne, podráždené dospelých, ktoré sa vyvinuli v polovici 90. rokov. Pretože aj keď fanúšik „Dragon Ball Z“ trvá na tom, aký vážny a ostrý a dramatický je „Dragon Ball Z“ (a je dramatický!), pozriete sa na tie vzory postáv a nemôžete sa ubrániť úsmevu. “
